ZUŠ Petra Michala Bohúňa

Pomerne veľkú stagnáciu v rozvoji zaznamenávajú kroniky Základnej hudobnej školy v školskom roku 1960/61. Hoci škola získava nové priestory a snaží sa adaptovať do pridelených miestností v budove na Hviezdoslavovom námestí , výučba sa realizuje v komplikovaných podmienkach, pretože toto umiestnenie - zároveň ako jediné východisko z núdze - po celú dobu (až do roku 1979) nespĺňa ani kapacitné, ani hygienické požiadavky pre umeleckovýchovnú edukačnú činnosť.

Škole neprospievajú neustále priestorové ani personálne zmeny. Z pôvodného počtu vyučujúcich zostáva tu pôsobiť len Mária Geburová, od roku 1960 vykonávajúca funkciu riaditeľky školy, okrem nej je ďalšou pedagogickou silou nová učiteľka klavíra, Lujza Kačalubová. Zvyšné obsadenie pozostáva zo 7 externých učiteľov, no ani jeden z vyučujúcich nemá potrebnú kvalifikáciu.

Preto sa školský rok 1960/61 v celej existencii Základnej hudobnej školy zapisuje do dejín ako najkritickejšie a najnáročnejšie obdobie, ktoré uzatvára jedna povzbudzujúca okolnosť - s narastajúcimi problémami sa zvyšuje aj počet záujemcov o hudobné vzdelanie a školské brány opúšťa v júni 1961 už 117 žiakov.

Úspešnejšie obdobie prichádza s ďalším školským rokom 1961/62, keď sa činnosť školy začína sľubne rozvíjať vďaka niekoľkým verejným koncertom. Žiaci sa zapájajú do kultúrnych programov na akadémiách a príležitostných oslavách alebo vystupujú na rôznych kultúrno- spoločenských podujatiach. V spolupráci s Československým rozhlasom v Bratislave sa uskutočňuje priamy prenos programu Štúdio mladých zo sály Mestského osvetového domu v Dolnom Kubíne, v rámci ktorého účinkujú žiaci Jozef Skokan, Magda Hencovská, Jana Jurkovičová, Ján a Miroslav Demkovci i Ladislav Franek spolu s hosťami Jurajom Wiedermannom, členom Slovenského národného divadla v Bratislave a Teréziou Horákovou z Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Úspešne sa rozvíja aj mimoškolská činnosť žiakov v Súťaži tvorivosti mládeže, kde v rámci školy súťaží 31 žiakov - z nich 10 v príslušnej kategórii obsadzuje 1. miesto a postupuje ďalej do krajského kola tejto súťaže. Súčasne sa do mimoškolskej činnosti zapájajú aj učitelia, keď sa ako interpreti predstavujú pri rozličných príležitostiach kultúrneho života mesta. Škola nielenže napreduje a je aktívna v umeleckej verejnej sfére, ale zároveň rozširuje svoju činnosť o vyučovanie v detašovaných učebných skupinách v Námestove a v Istebnom nad Oravou. Na základe Smerníc Ministerstva školstva dochádza aj k organizačným zmenám a k premenovaniu Základnej hudobnej školy na Ľudovú školu umenia. Medzi prvých absolventov, ktorí sa verejnosti predstavujú I. absolventským koncertom dňa 15. júna 1962, patria Júlia Čajková (klavír), Anna Bialiková (klavír), Dušan Mikolášik (klavír), Elena Šamíková (akordeón) a Antónia Šimková (akordeón). Z nich sa ako jediná pre umeleckú dráhu rozhoduje Anna Bialiková. Po štúdiách sa vracia späť do Dolného Kubína, kde pôsobí ako učiteľka klavíra.

Koncerty, besiedky, akadémie a rozmanité hudobno-kultúrne programy, s aktívnym zapájaním sa žiakov aj učiteľov - taký je školský rok 1962/63. Pre milovníkov umenia, ale aj pre širokú verejnosť sa uskutočňujú večery hudby z gramoplatní, či nedeľné dopoludnia pre mládež, alebo zájazdy s koncertmi a veľmi pekným úspechom sú umiestnenia žiakov v okresnom kole Súťaže tvorivosti mládeže pre umelecké školy, z ktorých Ľubica Slančíková, Miroslav Demko a Mária Hrnčiarová postupujú ďalej do krajského kola.

Úspešné podujatia, koncerty a spolupráce čakajú na školu aj v nasledujúcom školskom roku 1963/64. Počet žiakov sa zvyšuje na 168, čo je pri počte 6 interných a 3 externých učiteľov veľmi vysoké číslo. Rozvíjajúca sa školská i mimoškolská činnosť je realizovaná prostredníctvom verejných koncertov so zájazdmi, pravidelnými internými vystúpeniami, s iniciatívnou spoluprácou žiakov a učiteľov z novej pobočky školy v Trstenej a z detašovaných učebných skupín v Námestove. Škola sa v tomto roku pýši 14 absolventmi a vďaka vynaloženej snahe a mimoriadnej pomoci učiteľa Jaroslava Ondrejku sa koná I. festival gitaristov Oravy s účasťou skupín malých javiskových foriem, v rámci ktorého prebieha aj prehliadka mladých gitaristov. Žiaľ, v ďalších rokoch táto akcia nenachádza pochopenie u kompetentných orgánov. Pozitívnejšiu odozvu má aspoň nadviazanie spolupráce s Ľudovou školou umenia v Ružomberku, v rámci ktorej sa uskutočňujú návštevy učiteľských kolektívov, ale aj výmenné koncerty žiakov v Ružomberku a v Dolnom Kubíne. Okrem toho sa pod vedením učiteľov Jaroslava Ondrejku a Márie Geburovej v Oravskej knižnici uskutočňujú prednášky a besedy na tému ,,Vznik a vývoj jazzu“ a na ďalších prednáškach o hudbe pre mladých spolupracujú aj iní učitelia: Dr. I. Ruppeldt, M. Jurčovičová, J. Gumbír.

V nasledujúcom roku má škola veľké prevádzkové problémy, nakoľko disponuje len 6 učebňami, čo je pri počte 9 interných a 3 externých učiteľov nepostačujúce. To však nie je prekážkou, aby sa aj naďalej nemohlo pokračovať v bohatej mimoškolskej činnosti učiteľov a žiakov. Uskutočňujú sa verejné školské podujatia, výmenné žiacke koncerty v Ružomberku a v Námestove, absolventský koncert a jeho reprízy v Námestove a v Trstenej i učiteľský koncert, na ktorom sa z vyučujúcich predstavujú: Mária Geburová, Igor Ruppeldt, Ján Chomistek, Ružena Hrabušová, Karel Macháčka a Jozef Revallo, interpretujúci aj vlastnú tvorbu. Posledný spomínaný učiteľ vedie zároveň hudobnú skupinu pri Okresnom osvetovom 16 17 dome a o ďalšiu úspešnú reprezentáciu školy sa stará husľový súbor, postupujúci v okresnom kole súťaže bez konkurencie. V školskom roku 1965/66 sa Ľudová škola umenia rozrastá o nový - výtvarný - odbor. Vďaka veľkému úsiliu akademických maliarov Běly a Ignáca Kolčákovcov, prejavujúcich ochotu pri jeho otvorení, majú žiaci možnosť rozvíjať svoje schopnosti a prejaviť svoj talent aj v inom umeleckom odvetví. Pre tento odbor sa vyčleňujú priestory v bývalej Národnej škole vo Veľkom Bysterci a po prijímacích skúškach ho navštevuje 76 uchádzačov. Hneď v prvom roku svojej činnosti dosahuje výtvarný odbor výborné výsledky. V slovenskej súťaži detskej výtvarnej tvorby ,,ŽILINA 66“, udeľujú prácam žiakov Ľudovej školy umenia 14 cien z toho 4 prvé, 7 druhých, 3 tretie ceny a 3 čestné uznania. Vo svojej činnosti nezaostáva ani hudobný odbor. Počas roka sa uskutočňujú verejné koncerty v Dolnom Kubíne a v Námestove, príležitostné vystúpenia, dva absolventské koncerty, učiteľský koncert, vyučujúci spolupracujú zároveň pri príprave Hviezdoslavovho Kubína. Tradíciou školy sa stávajú každoročne uskutočňované verejné žiacke koncerty, absolventské a učiteľské koncerty, ale aj príležitostné vystúpenia v rámci kultúrneho diania mesta. Nie je to inak ani v školskom roku 1966/67, keď sa škola navyše rozrastá o detašovanú učebnú skupinu v Nižnej nad Oravou. V podaní žiakov odznievajú dva celovečerné koncerty, tri interné besiedky, repríza absolventského koncertu v Námestove, úspešne sa zúčastňujú súťaží a ruku k dielu pridávajú aj vyučujúci z Ľudovej školy umenia, ktorí v tomto roku usporadúvajú dva učiteľské koncerty. O reprezentáciu školy starajú aj žiaci výtvarného odboru, ktorí svojimi prácami spestrujú rozličné verejné výstavy. V rámci obidvoch odborov a detašovaných pracovísk sa v nasledujúcom roku 1967/68 zvyšuje počet žiakov na 330. Škola v Dolnom Kubíne je však stále umiestnená v dvoch budovách - hudobný odbor na Hviezdoslavovom námestí a výtvarný odbor na Bystereckej ulici. Obidve stavby sú vo veľmi zlom stave a nevyhovujú ani počty miestností , avšak učitelia a žiaci podávajú aj v takýchto skromných a stiesnených podmienkach stále dobré výsledky. Dôkazom toho sú rozličné vystúpenia žiakov, verejný, absolventský a učiteľský koncert, ocenenie prác žiakov výtvarného odboru v súťaži ,,ŽILINA 67“, ale aj konštatovanie dobrých výchovno-vzdelávacích výsledkov pedagógov obidvoch odborov zhodnotené krajským školským inšpektorom. Zároveň v tomto istom školskom roku študujú na Konzervatóriu v Žiline a v Košiciach bývalé žiačky a absolventky Ľudovej školy umenia - Ľubica Slančíková (klavír) a Mária Hrnčiarová (husle), ktorá tu ako učiteľka pôsobí dodnes. Školský rok 1968/69 je rokom jubilejným a škola si pripomína desiate výročie svojho založenia. V rámci osláv sa uskutočňuje slávnostný koncert učiteľov, absolventský a žiacky koncert a niekoľko ďalších verejných podujatí . Samozrejmosťou je aj tohoročná účasť žiakov na okresných a krajských kolách súťaží v obidvoch odboroch.

V apríli 1969 dochádza k zmene, keď je pre potreby školy vyčlenených 5 miestností na Hviezdoslavovom námestí , kde sa sťahuje výtvarný odbor a časť hudobného odboru. V činnosti školy sa však tento rok zaznamenáva malá stagnácia, zapríčinená poklesom stavu vyučujúcich (8 interných a 3 externí učitelia) a tým aj poklesu počtu žiakov. Stav sa zlepšuje a stabilizuje až v školskom roku 1969/70. Škola je umiestnená v 2 budovách s dispozíciou 12 miestností s primeraným zariadením. Kvalitné hudobné nástroje však stále chýbajú, zároveň je potrebné kompletné vybavenie pre výtvarný odbor.

Protikladom týchto malých nedostatkov je zrealizovanie dvoch absolventských koncertov, vystúpenie žiakov na žiackom koncerte a ich účinkovanie v rámci mimoškolskej činnosti na verejných podujatiach a na kultúrnych aktivitách mesta Dolný Kubín, ako aj výstavy prác žiakov výtvarného odboru, ktoré sú pekným dôkazom úsilia mladých umelcov.

Milou udalosťou a príjemným prekvapením pre pedagogický zbor je usporiadanie klavírneho recitálu konzervatoristky Márie Šuchovej, bývalej absolventky Ľudovej školy umenia v Dolnom Kubíne, ktorá spríjemnila večer milovníkom hudby uvedením skladieb J. S. Bacha, W. A. Mozarta, L. van Beethovena, R. Schumanna, E. H. Griega, F. Chopina, F. Schuberta, V. Nováka, C. Debussyho, J. Kowalskeho, K. Slavického a W. Raczkowskeho.